Nynorskordboka
knuvle
knuvla
verb
infinitiv | presens | preteritum | presens perfektum | imperativ |
---|---|---|---|---|
å knuvlaå knuvle | knuvlar | knuvla | har knuvla | knuvl!knuvla!knuvle! |
perfektum partisipp | presens partisipp | |||
---|---|---|---|---|
hankjønn / hokjønn | inkjekjønn | bunden form | fleirtal | |
knuvla + substantiv | knuvla + substantiv | den/det knuvla + substantiv | knuvla + substantiv | knuvlande |
Opphav
av knue (2Tyding og bruk
- klemme hendene kraftig mot eller om noko;
Døme
- ho knuvla papiret til ein ball
- puffe, støyte;