Nynorskordboka
sjølvhøgtideleg, sjølvhøgtidleg
adjektiv
| eintal | fleirtal | ||
|---|---|---|---|
| hankjønn / hokjønn | inkjekjønn | bunden form | |
| sjølvhøgtideleg | sjølvhøgtideleg | sjølvhøgtidelege | sjølvhøgtidelege |
| sjølvhøgtidleg | sjølvhøgtidleg | sjølvhøgtidlege | sjølvhøgtidlege |
Tyding og bruk
som tek seg sjølv svært høgtideleg;
som ikkje har sjølvironi
Døme
- dei var hyggjelege og ikkje det minste sjølvhøgtidelege