Bokmålsordboka
røykelov, røkelov
іменник чоловічий
| однина | множина | ||
|---|---|---|---|
| неозначена форма | означена форма | неозначена форма | означена форма |
| en røkelov | røkeloven | røkelover | røkelovene |
| en røykelov | røykeloven | røykelover | røykelovene |
Значення та вживання
lov (1, 1) som regulerer hvor det er lov å røyke (2)
Приклад
- landet har fått en ny, streng røykelov