Nynorskordboka
prokura
іменник чоловічий або середній
| рід | однина | множина | ||
|---|---|---|---|---|
| неозначена форма | означена форма | неозначена форма | означена форма | |
| чоловічий | ein prokura | prokuraen | prokuraer | prokuraene |
| середній | eit prokura | prokuraet | prokura | prokuraa |
Походження
frå italiensk ‘fullmakt’; av latin procurare ‘syte for’Значення та вживання
fullmakt til å skrive under eller tinge på vegner av (den ansvarlege leiaren for ei) forretningsverksemd
Приклад
- styret kan gje forretningsføraren prokura
Фіксовані вирази
- per prokuraetter fullmakt;
forkorta p.p.