Nynorskordboka
sjølvhøgtideleg, sjølvhøgtidleg
прикметник
| однина | множина | ||
|---|---|---|---|
| чоловічий / жіночий рід | середній рід | означена форма | |
| sjølvhøgtideleg | sjølvhøgtideleg | sjølvhøgtidelege | sjølvhøgtidelege |
| sjølvhøgtidleg | sjølvhøgtidleg | sjølvhøgtidlege | sjølvhøgtidlege |
Значення та вживання
som tek seg sjølv svært høgtideleg;
som ikkje har sjølvironi
Приклад
- dei var hyggjelege og ikkje det minste sjølvhøgtidelege