Nynorskordboka
oppklare, oppklåre
oppklara, oppklåra
дієслово
| інфінітив | теперішній | минулий | теперішній доконаний | імператив |
|---|---|---|---|---|
| å oppklaraå oppklare | oppklararoppklarer | oppklarte | har oppklart | oppklar! |
| oppklarar | oppklara | har oppklara | oppklar!oppklara!oppklare! | |
| å oppklåraå oppklåre | oppklårar | oppklåra | har oppklåra | oppklår!oppklåra!oppklåre! |
| дієприкметник минулого часу | дієприкметник теперішнього часу | |||
|---|---|---|---|---|
| чоловічий / жіночий рід | середній рід | означена форма | множина | |
| oppklart + іменник | oppklart + іменник | den/det oppklarte + іменник | oppklarte + іменник | oppklarande |
| oppklara + іменник | oppklara + іменник | den/det oppklara + іменник | oppklara + іменник | |
| oppklåra + іменник | oppklåra + іменник | den/det oppklåra + іменник | oppklåra + іменник | oppklårande |
Значення та вживання
finne ut av eit sakstilhøve
Приклад
- mysteriet vart oppklart til slutt