Bokmålsordboka
forskreve
дієслово
| інфінітив | теперішній | минулий | теперішній доконаний | імператив |
|---|---|---|---|---|
| å forskreve | forskrever | forskreva | har forskreva | forskrev! |
| forskrevde | har forskrevd | |||
| forskrevet | har forskrevet | |||
| дієприкметник минулого часу | дієприкметник теперішнього часу | |||
|---|---|---|---|---|
| чоловічий / жіночий рід | середній рід | означена форма | множина | |
| forskreva + іменник | forskreva + іменник | den/det forskreva + іменник | forskreva + іменник | forskrevende |
| forskrevd + іменник | forskrevd + іменник | den/det forskrevde + іменник | forskrevde + іменник | |
| forskrevet + іменник | forskrevet + іменник | den/det forskrevede + іменник | forskrevede + іменник | |
| den/det forskrevete + іменник | forskrevete + іменник | |||